Pohoda

Ako každý iný festival, aj Pohoda začínala ako "malá akcia" pre vyznávačov alternatívnych hudobných žánrov. Neorganizovala to žiadna veľká agentúra, ale jeden človek - Michal Kaščák z kultovej kapely Bez ladu a skladu. Názov bol trochu nešikovný - Kráľovská Pohoda (1997), to prvé slovko našťastie zmizlo a nahradil ho hlavný sponzor. Ale ešte bol ročník s názvom "Dobre zvolená Pohoda". Vstupom do 3. tisícročia sa z nej stala slovenská jednotka. Keď sa iní vyhovárali na finančnú krízu, Pohoda sa rozširovala.

Momentálne má tri dni a býva v druhý júlový víkend (viac-menej, ak počítate "zahrievací deň" vo štvrtok, v nedeľu sa to tradične smutne rozpúšťa). Má výhodnú polohu pri diaľnici plus nie je to ďaleko z Česka, Poľska ani z hlavného mesta Slovenska. A trenčianske letisko, hoci malé, veľký festival plný slávnych headlinerov hravo pojme. Kto by to bol povedal na malú akciu, na ktorú si v 1997tom kúpilo lístok len 140 ľudí? (teraz neviem, či tých zvyšných 1900 prišlo načierno alebo ako to vlastne vtedy bolo, to si musia pamätať len ozajstní znalci).

Ako sme už povedali, hudobne by sa mala Pohoda orientovať hlavne na menšinové (ale kvalitné) hudobné žánre, v skutočnosti tam nájdete už úplne všetko. vrátane tých najzvučnejších mien. Plus môže sa vám stať, že vás zobudia chlapíci s trúbkami, čo sa vezú na historickom autíčku, alebo pred odchodom v posledný deň môžete absolvovať ekumenickú bohoslužbu. Aj to je Pohoda.

A samozrejme - z nejakého dôvodu sem chodia i politici, alebo aj napríklad zosadený arcibiskup Bezák. Keďže nie každý typ politika by na Pohodu zablúdil, niektorým ľuďom návšteva Havla alebo Ivety Radičovej kľaje oči. To sú väčšinou ale tí, ktorým by Pohoda prekážala i tak. Lebo politici sú iba v diskusných stanoch, ktoré môžete veselo obchádzať. Pohoda je hlavne o pohode. V skutočnosti sa Michal Kaščák niekedy v rozhovore vyhradzuje proti skínskym kapelám, alebo umelcom, ktorí nehlásajú toleranciu a slobodu.

Program je široko orientovaný a stretneme tu tváre z iných umeleckých smerov, ktoré by sme v živote inak nikde nikdy nestretli. Niektorých dostať na Slovensko je vraj záležitosť na mnoho rokov - ako napríklad v prípade Nicka Cavea, kde jeho agent staval dlho nepriestrelnú hradbu. Okrem hudby, či už z alternatívy alebo hlavného prúdu (o tom druhom by to ale nemalo byť) tu nájdeme zóny so stánkami neziskových, ekologických alebo charitatívnych organizácií. A plno malých nápadíkov, ktoré patria ku každému veľkému festu v civilizovanej krajine.

Najťažšia chvíľa v histórii Pohody prišla v lete 2009, keď sa cez deň prihnala silná búrka a jeden z veľkých stanov nevydržal nápor vetra a zvalil sa. Výsledkom boli zranení, jeden návštevník zomrel na mieste a jedno dievča podľahlo neskôr na následky zranení.

Keďže na podujatí bolo veľa redaktorov z tlače ako denník SME, Hospodárske Noviny či týždenník Týždeň, celá tragédia bola dôsledne mediálne pokrytá a vznikli početné etické diskusie - kto je za pád stanu zodpovedný, či organizátori oznámili víchor včas a či vôbec má festival pokračovať. Nakoniec sa rozhodlo, že festival bude aj v ďaľších ročníkoch.

Kapacita je vraj dokonca kvôli bezpečnosti limitovaná na 30 tisíc ľudí. Aj preto je lístok ku koncu pomerne drahý - keď uplynú všetky zľavy, môžete na Pohode ľahko nechať aj posledné trenírky ako sa hovorí. Na oplátku dostanete kvalitu, výborný pocit pohody a slušný komfort.